zwierz.alpuhary
01.06.06, 09:07
Objavená správa pre ŠtB opäť otvorila diskusiu o spolupráci Jaromíra Nohavicu
s tajnou políciou
Nemal som ísť ani do kaviarne
"Bol som s prostitútkou, ale sedel som s ňou iba v kaviarni," týmto bonmotom
uzavrel pred trinástimi rokmi český pesničkár Jaromír Nohavica nepríjemnú
kapitolu svojho života, ktorou bola jeho spolupráca s komunistickou Štátnou
bezpečnosťou. Keďže aj jeho spis, ako mnoho ďalších, bol po revolúcii
zničený, ostal príbeh nedopovedaný. Nebolo čím argumentovať, nebolo sa pred
čím brániť. Tak to videl aj Nohavica alias agent Mirek, ktorý argumentoval
tým, že nikdy nič dôležité nepovedal a nikomu neublížil.
Všetko sa zmenilo až teraz, keď na českom ministerstve vnútra pri
rekonštrukcii zväzkov ŠtB objavili niekoľkostranový dokument obsahujúci
Nohavicovo referovanie o jeho koncertovaní vo Viedni. Ako informuje najnovšie
číslo týždenníka Respekt, v spise je už spevák uvádzaný pod krycím menom,
stal sa teda z neho "prameň". V správe sa okrem iného píše, že prameň sa po
ubytovaní v hoteli Admiral stretol v reštaurácii Nachtasyl s Karlom Krylom či
s Pavlom Kohoutom, "ktorý má prepychovo zariadený luxusný byt a rozsiahlu
zbierku obrazov".
To, samozrejme, nebola pre ŠtB žiadna novinka, a ani to, že Kryl sa sťažoval
na svoju prácu v Rádiu Slobodná Európa. Aj keď Nohavica tvrdí, že napríklad o
Kohoutovi s vyšetrovateľmi nehovoril, v zásade to potvrdzovalo pravdivosť
spomínaného bonmotu. Pre tajnú políciu však bola cenná každá informácia. Ako
zdôrazňuje Respekt, aj takéto "banality" pomáhali zisťovať názory
obyvateľstva a budovať mýtus, že ŠtB "vie všetko", ale predovšetkým pomáhali
vťahovať agenta do pavučín tvrdení a mystifikácií, čo následne mohlo slúžiť
na jeho ďalšie vydieranie a manipulovanie.
"Keď si ma prvý raz predvolali a potom raz za čas, jednoducho som sa bál
odmietnuť. V mojich očiach bola ŠtB veľmi silnou organizáciou. Asi som si
myslel, že keď dokážem oklamať rôzne schvaľovacie komisie, ktoré povoľovali
moje koncerty, že dokážem ustáť aj tých eštebákov. Dnes vidím, že zďaleka
nešlo o nejaké informácie, ktoré odo mňa chceli počuť, ale že som sa stal
súčasťou dômyselnej siete, ktorá vlastne nie je rozpletená dodnes," mení svoj
názor na spoluprácu. "Bolo chybou, že som o eštebáckom mechanizme nikdy
nepremýšľal," pripúšťa, hoci s ohľadom na to, čo robil, mu pripadal záujem
ŠtB o jeho osobu samozrejmý.
Fakt, že folková komunita bola v 70. a 80. rokoch prirodzeným terčom záujmu
ŠtB, potvrdzuje aj člen bývalého pesničkárskeho združenia Slnovrat Pavel
Malovič. "Každý z nás sa vtedy ocitol v konfrontácii a každý prežíval svoj
individuálny príbeh. Ten Nohavicov určite nebol jednoduchý, možno na neho
niečo mali, čím ho vydierali, on žil život, ktorý prináša chyby. Mne veľmi
pomáhal človek, ktorý vedel presne poradiť, ako sa mám na výsluchoch správať.
Bola to vždy aj otázka šťastia i toho, kto bol ako pre nich zaujímavý, preto
ťažko hodnotiť či odsudzovať. Ale fakt je, že napríklad Vlastimil Třešňák im
napriek brutálnemu nátlaku nepodľahol," povedal včera pre SME.
Nohavica teda prerušil svoje mlčanie. "Teraz je o čom hovoriť, tých pár strán
je šanca. Musím sa otvoriť, chcem sa pokúsiť všetko vysvetliť sebe i tým,
ktorí ma majú radi." Jeho otvorenosť pomôže nielen jemu, ale aj všetkým,
ktorí sa chcú zorientovať, či on a podobní spolupracovníci ŠtB boli vinníkmi,
či skôr obeťami totalitného režimu. "A pochopiť, čo to s nami ten režim
vlastne vyvádzal," píše Respekt.
ALEXANDER BALOGH
www.sme.sk/clanok.asp?cl=2742845&sprid=19935
